Od vodoinštalatéra k trombónu

Po skončení Stredného odborného učilišťa stavebného v Trenčíne, kde som vyštudoval odbor vodoinštalatér – čiže stále „trúbkar“ 🙂 – ma niekto nahovoril, aby som išiel študovať hru na trombón na Konzervatórium v Žiline k profesorovi Bukačovi.

Vydržal som tam približne trištvrte roka a potom som išiel „pá-pá“. Nie preto, že by som na to nemal. Bol som jednoducho mladý, nerozumný a svet som vtedy videl úplne inak. Veď čo už, školu som predsa mal. 🙂

Aj toto krátke štúdium však stačilo na to, aby mi profesor Bukač odovzdal výborné základy. Doma som sa potom vo voľnom čase venoval trombónu každý deň, niekedy aj osem hodín.

Dá sa teda povedať, že som vyštudoval externe doma, len bez vysvedčenia. To odo mňa napokon nikdy nepýtali ani kapely, ani poslucháči. 🙂

Keď Pán Boh dá a motyka – alebo minister školstva – vystrelí, možno si raz školu dokončím. Aspoň pre dobrý pocit všetkých ostatných. 🙂

Hudba ma sprevádza celý život

Časom sa u mňa vyvinul absolútny sluch a flegmatizmus. To je kombinácia, čo? 🙂

Počas rokov som prešiel rôznymi hudobnými štýlmi a kapelami. Začínal som pri dychovke – Senzus, Moravanka, Malokarpatská kapela, Profil, Borovienka, Orchester Pavla Zajačka či DH Glória. Neskôr ma oslovil jazz a swing – Laco Deczi Celula New York, James Last, Count Basie či Glenn Miller.

Rovnako rád si vypočujem Viedenskú filharmóniu, ale aj Vivaldiho, Bacha, Mozarta, Dvořáka, Wagnera a množstvo ďalších skladateľov. Hudba je nekonečný svet a človek sa v nej učí celý život.

Popri vlastných projektoch som občas zaskakoval aj v ďalších kapelách, ako sú DH Nemšovanka, Trenčianska dvanástka, Drietomanka, Straňanka, Hornosrnianska dychovka, Dúbravanka či Skalanka.

Počas svojej hudobnej cesty som zaranžoval stovky skladieb pre rôzne nástrojové obsadenia – od malých kapiel, komorných súborov a dychových orchestrov až po big bandy.

Zároveň som skomponoval približne 200 vlastných skladieb pre dychovú hudbu, big band a malé kapely. Mnohé z nich sa úspešne hrajú na Slovensku, v Česku, Nemecku, Rakúsku a Boh aj SOZA vedia, kde všade ešte. 🙂

Nie som síce „Es Art“ ani Mgr. z VŠMU, ale som v pohodičke. 🙂 Najdôležitejšie pre mňa nie sú tituly pred menom, ale dobrá muzika, kvalitné aranžmány, spokojní hudobníci a radosť z toho, čo robím.